Správa o činnosti Sekcie pre vojenské dejiny Slovenska od posledného zjazdu SHS pri SAV
Marián HRONSKÝ
Vzhľadom na to, že práve tento rok si Sekcia pre vojenské dejiny Slovenska pripomína štvrťstoročie svojej existencie, dovoľte mi v prvej časti tohto krátkeho vystúpenia aspoň stručne načrieť hlbšie do histórie našej Sekcie, ako umožňuje výkaz činnosti od posledného zjazdu SHS pri SAV.
Popud na založenie Sekcie pre vojenské dejiny Slovenska vyšiel z Valného zhromaždenia SHS pri SAV, dňa 14. 5. 1976 v Bratislave. Samotný vznik Sekcie sa datuje jej ustanovujúcim zhromaždením 8. novembra 1976 v Bratislave, ktorého sa už priamo zúčastnilo 19 zakladajúcich členov. Pritom členská základňa Sekcie v prvých rokoch jej existencie utešene rástla a na konci roku 1978 už mala 61 členov. Tým však dosiahla v raste členskej základne kulminačný bod.
Ako sa hovorilo už v zakladajúcich dokumentoch Sekcie, hlavným predmetom jej skúmania sú “vojenské dejiny Slovenska v úzkej kontinuite so slovenskými národnými dejinami a dejinami československého štátu”. Pritom úzka náväznosť na národné dejiny nemala byť prekážkou skúmania vojenských dejín Slovenska “na pozadí vývoja svetového, resp. európskeho”. Hlavným zámerom jej činnosti bolo “prispieť k urýchlenému prekonávaniu historicky podmieneného zaostávania výskumu vojenských dejín Slovenska.”
Keď zoberieme do úvahy stav výskumu vo vojenských dejinách Slovenska pred 25. rokmi, iste možno súhlasiť s tým, že hlavný cieľ Sekcie bol postavený správne. Dnes by sme si už mohli postaviť otázku, nakoľko tento výskum pokročil, aké sú jeho viditeľné výsledky nielen v našej historiografii, ale ako sú akceptované, resp. využívané aj širšou obcou historikov doma či v zahraničí a či vôbec našli výsledky tohto výskumu nejaký odraz v historickom vedomí našej spoločnosti. Zámerne hovorím iba v rovine možnosti, lebo fundovaná analýza, ktorá by dávala podklad na uspokojivé zodpovedanie podobných otázok, nám zatiaľ chýba. Napriek tomu, podľa môjho názoru, už v tejto možnosti, ktorá je už dnes evidentná a aktuálna, skrýva sa nesporný posun poznania aj vo výskume vojenských dejín Slovenska. Totiž pred štvrťstoročím bol tento výskum na Slovensku skutočne ešte iba v plienkach a bolo priam nemysliteľné, či nezmyselné klásť si podobné otázky. Vtedy sa neustále nielen v odborných historických kruhoch v Česku, ale aj na Slovensku vynárali pochybnosti o zmysle takéhoto výskumu, respektíve o samotnom predmete vojenských dejín Slovenska.
Pochopiteľne, že naznačené otázky a problémy s tým spojené ďaleko presahujú rámec Sekcie pre vojenské dejiny Slovenska, ktorá je iba dobrovoľným združením vojenských historikov a priateľov vojenskej histórie – členov SHS pri SAV. Možno sa ich v istej miere budú týkať aj prípadné vystúpenia kolegov z Vojenského historického ústavu v zajtrajšej diskusii. V každom prípade však možno konštatovať, že naša Sekcia patrila od začiatku svojej existencie k tým komponentom, ktoré pozitívne prispievali k rozvoju vojenskej historickej vedy na Slovensku. Umožňovala jej to predovšetkým pomerne veľmi solídna členská základňa, ktorej najaktívnejšie jadro tvorili historici z vtedajšieho bratislavského Oddelenia vojenských dejín Slovenska VHÚ Praha, niekoľkých vojenských vysokých i stredných škôl na Slovensku, ako i Múzea SNP v Banskej Bystrici. Dá sa povedať, že jednotliví členovia Sekcie pochádzali skoro zo všetkých krajov Slovenska od Bratislavy po Duklu.
Nakoľko v celkovom zábere záujmu Sekcie boli vojenské dejiny Slovenska od najstarších čias až po súčasnosť, a od
začiatku vychádzala aj zo záujmov, možností a potrieb základného kádra členstva, mohla už v prvom období svojej činnosti
združiť členstvo v troch menších záujmových skupinách:
1. skupina – od najstarších čias do roku 1938
2. skupina – obdobie rokov 1939 – 1945
3. skupina – obdobie po roku 1945
Postupne sa podarilo zaktivizovať všetky tri záujmové skupiny, pričom najskôr a najväčšiu aktivitu vyvíjali 1. a 2. skupina. Hlavne v prvých 10 rokoch existencie Sekcie. Vtedy Sekcia skutočne usporiadala väčšinu svojich podujatí (pracovných porád, seminárov, konferencií) samostatne a vlastnými silami. Ich náplňou neboli iba veľké či menšie historické témy a udalosti, ale aj metodologické otázky a problémy práce vojenských dejín Slovenska, resp. Česko-Slovenska. V tom čase totiž určitá časť členov Sekcie sa priamo podieľala aj na príprave a spracovaní viaczväzkovej syntézy Vojenských dejín Československa i Dejín SNP . Využiť skúsenosti z tejto práce mal napríklad aj pracovný seminár pod názvom Skúsenosti zo spracovania vojenských dejín Československa do roku 1918 a ich využitie v ďalšom bádaní na vojenských dejinách Slovenska, ktorý mala naša Sekcia v pláne na rok 1986.
Ku koncu 80. rokov však aktivita širšieho členstva Sekcie začala akosi ochabovať a stále viac sa obmedzovala iba na úzky okruh vojenských historikov bratislavského Oddelenia vojenských dejín Slovenska VHÚ Praha. Evidentne akcelerujúcim obdobím v tomto nepriaznivom trende boli roky 1989 – 1990, keď sa ukázali nové možnosti angažovania historikov aj v nových záujmových organizáciách a práca v Sekcii pre vojenské dejiny Slovenska (podobne ako v celej SHS pri SAV) pomerne dosť stratila na príťažlivosti. Hlavne pokiaľ išlo o príliv nových členov, keď pre niektorých záujemcov o vojenskú históriu mohli byť zaujímavejšie rôzne strelecké spolky, ako napríklad Slovenská spoločnosť vojenskej histórie a strelcov historických zbraní, ktorá od roku 1993 nesporne vyvíja čulú a atraktívnu činnosť. No v priebehu 90. rokov odmlčali sa aj predtým aktívni členovia, ktorých bolo pomerne dosť, čo iste malo viacero objektívnych i subjektívnych príčin. Dosť citeľný bol prirodzený odchod členov v dôsledku veku. Rozhodne však treba poukázať na závažný zásah do kádrovej kapacity Sekcie, ktorý nastal absolútnym úbytkom členstva z radov bývalého vojenského školstva. Tým sa prakticky aktívne členstvo Sekcie úplne obmedzilo iba na pracovníkov spomínaného Oddelenia vojenských dejín Slovenska a od roku 1994 tých pracovníkov Vojenského historického ústavu v Bratislave, ktorí sú zároveň členmi SHS pri SAV. V súčasnosti celá členská základňa Sekcie pre vojenské dejiny Slovenska ani zďaleka nedosahuje počet jej zakladajúcich členov v roku 1976.
Teda malá personálna kapacita, ktorá je myslím všeobecnejším problémom historického výskumu na Slovensku a zvlášť, keď ju porovnáme s okolitými štátmi, rozhodujúcou mierou determinuje činnosť Sekcie pre vojenské dejiny Slovenska v súčasnosti. Táto je priam existenčne zviazaná s personálnou kapacitou odborných a vedeckých pracovníkov, možnosťami a činnosťou Vojenského historického ústavu v Bratislave. V prevažnej miere spočíva na participácii, väčšej či menšej angažovanosti jednotlivých členov Sekcie na akciách VHÚ – Bratislava. Pritom prirodzene akcie, na ktorých v posledných piatich rokoch participovala naša Sekcia, ani zďaleka nereprezentujú bohatstvo a šírku záberu aktivít VHÚ – Bratislava v predmetnom období. Napokon nie všetci odborní a vedeckí pracovníci tohto ústavu sú zároveň aj členmi našej Sekcie. Na druhej strane, členovia našej Sekcie sa v predmetnom období tiež individuálne angažovali na mnohých akciách a podujatiach doma i v zahraničí, usporiadaných inými inštitúciami i sekciami SHS, na ktoré v tomto krátkom príspevku nie je možné poukázať. Podobne je aj nasledujúca správa o činnosti Sekcie pre vojenské dejiny Slovenska od posledného zjazdu SHS maximálne zhrňujúca a stručná. Napriek tomu verím, že nie bezobsažná.
V roku 1996 Sekcia participovala spoločne s VHÚ – Bratislava na medzinárodnej vedeckej konferencii Armáda a spoločnosť na Slovensku v kontexte európskeho vývoja, ktorá sa konala 17. – 19. 9. 1996 v Bratislave a vyšiel z nej v tom istom roku aj zborník príspevkov. Väčšou mierou sa však Sekcia podieľala na vedeckom seminári 26. 9. 1996 v Bratislave pod názvom Slovensko a Slováci v čs. armáde v rokoch 1918 – 1938. Ďalej jej členovia participovali na pracovnom seminári o stave a perspektívach vojenského múzejníctva a pracovnej besede k II. zväzku Vojenských dejín Slovenska, ktoré sa tiež konali v druhej polovici roku 1996. Pritom značná časť aktívneho členstva Sekcie sa sústredila na koncipovanie a vydanie III. a IV. zväzku Vojenských dejín Slovenska (oba vyšli v roku 1996).
V roku 1997 Sekcia participovala na vedeckom kolokviu Metodické a koncepčné východiská vojenských dejín Slovenska v rokoch 1938 – 1945, ktoré sa konalo 30. 10. 1997 v Bratislave i na pracovnom seminári 8. 12. 1997 v Bratislave na tému Krátkodobé a strednodobé úlohy a perspektívy vojenskej historickej vedy na Slovensku. V rámci Klubu literatúry a faktu sa členovia Sekcie zúčastnili 6. 11. 1997 besedy v Mestskej knižnici v Bratislave o I. – IV. zväzku Vojenských dejín Slovenska. No nesporne k najvýznamnejším udalostiam pre výskum vojenských dejín na Slovensku i pre širší okruh záujemcov o vojenskú históriu patrilo to, že pod záštitou Ministerstva obrany SR vyšli v tom roku prvé dve čísla odborného časopisu Vojenská história.
V roku 1998 osobitné miesto v činnosti Sekcie zaujímala spolupráca s Klubom trenčianskych historikov na odbornom seminári 11. – 12. 6. 1998 v Trenčíne k 80. výročiu Kragujevskej vzbury, ktorý bol tiež spojený s tematickou výstavou, ktorú inštalovalo Trenčianske múzeum v Trenčíne.
V roku 1999 časť členov Sekcie participovala na príprave a zdarnom priebehu medzinárodnej vedeckej konferencie pri príležitosti 55. výročia bojov na Dukle ktorá sa uskutočnila 29. – 30. 9. 1999 vo Svidníku a vyšiel z nej tiež zborník príspevkov. Vedenie Sekcie sa však v tomto roku zameralo hlavne na prípravu vedeckej konferencie a tematickej výstavy k 80. výročiu smrti generála M. R. Štefánika. Výstavu otvoril minister obrany SR a konferencia sa uskutočnila 4. a 5. 5. 1999 v Bratislave v spolupráci s Vojenským historickým ústavom a Historickým ústavom SAV. Ešte v októbri 1999 vyšiel z nej zborník príspevkov a materiálov pod názvom: Generál Dr. Milan Rastislav Štefánik – vojak a diplomat.
V roku 2000 časť členov Sekcie participovala príspevkami na medzinárodnej vedeckej konferencii pri príležitosti 55. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, ktorá sa konala 29. – 31. 5. 2000 v Bratislave a v tom roku vyšiel z nej aj zborník príspevkov. Okrem toho Sekcia plánovala pokúsiť sa o aktivizáciu členstva, ale aj nových záujemcov pri výskume a zhromažďovaní poznatkov o zbrojnej výrobe na Slovensku v rokoch 1918 – 1992, čo sa jej však nepodarilo. Nakoľko táto téma patrí k málo prebádaným oblastiam vojenskej histórie, naša Sekcia ju nehodlá pustiť zo zreteľa aj v nasledujúcom päťročnom období. Najskôr však bude potrebné zmapovať a pritiahnuť k spolupráci širší okruh historikov a záujemcov o túto vojenskohistorickú problematiku, k čomu využívame aj toto veľké fórum slovenských historikov. Nevyhnutne treba totiž rozšíriť i omladiť členskú základňu Sekcie pre vojenské dejiny Slovenska a prvým krokom k tomu by malo byť omladenie jej vedenia.